Ďalšia povesť o Braničevskom /Bačkovskom/ hrade

Ďalšia povesť o Braničevskom /Bačkovskom/ hrade

Niečo o Braničevskom hrade - zdroj "Slovenské povesti autor Beatrica Čulmanová a Svetozar Košický"

Posledné pozostatky Braničeva sú skryté v lesnom poraste

Je to hrad kde žil, kedysi lúpežný „Drak“

Ak chcete navštíviť pozostatky Bačkovského, alebo Braničevského hradu dostanete sa tam z Dargova okolo Rímskokatolíckeho kostola po pomerne dobrej ceste. Nachádza sa na kopci, ktorý dnešní súčastníci volajú na „Zámku“ Nájdete tam známky toho, že hrad existoval.

"Povesť o krutom, lúpežnom Drakovi, a temnej moci pekla a hlúpom čertovi" pod názvom Bačkovský hrad. Publikované v knihe "Slovenské povesti" autori : Beatrica Čulmanová a Svetozár Košický.

Keďže každý túto knihu nevlastní doplním zbierku Bačkovských povesti aj o túto povesť pre tých, ktorých tento žáner zaujíma.

Dnes si už možno nikto ani nespomenie, že blízko Bačkova na východnom Slovensku kedysi dávno stál malebný hrad. Dnes je z neho iba zrúcanina, čo vyčnieva spoza skalného kopca, obrastená kríkmi a zabudnutá.

A možno je to tak dobre, lebo na tom hrade býval zlý a krutý pán. týral svojich poddaných a nik mu nebol dosť dobrý. Aj pocestných neraz uvrhol do hladomorne a umoril ich smädom a hladom Býval mrzutý, dobrú náladu mal iba vtedy, keď nejakú svoju obeť odpravil.

Preto ho nazývali Drak. Bol veľmi bohatý, lebo každého, koho zmárnil, olúpil a jeho peniaze či zlato si prisvojil. Bohatí , ale aj tí menej majetní sa ho veľmi báli a stretávali sa u miestnej bosorky, aby pričarovala jeho smrť. Ba aj pán farár z blízkeho kostola, by bol radšej, keby Draka už nebolo, vedel, že sa rúha, ale inak si pomôcť nevedel. Jedného večera farár sám zašiel za bosorkou Dorou poprosiť ju, aby ľuďom pomohla. ,

"Ty u mňa?" začudovala sa Dora, keď farár vstúpil do jej chyže. "Už neviem, ako pomôcť ľuďom z okolia. prišiel som ťa požiadať aby si Draka odtiaľto vyhnala"

"Kam ho mám vyhnať? Niekam inam? Aby znova ľuďom ubližoval? To by nebolo s kostolným poriadkom ! Vieš, ako to spravím? Požiadam o pomoc pekelné mocnosti, nech si ho berú čerti k sebe."

"To nemôžeš, to je rúhanie," namietal farár.

" A on môže ublížovať nevinným ľuďom? Keď nechceš byť pri tom, odíď, poradím si aj bez tvojej pomoci," povedala bosorka.

"Ech, radšej tu zostanem, aby sa ti nič zlé nestalo. S peklom sa nehodno zahrávať".

"Tak mi teda pomôžeš? Dobre, viac rúk a viac hlav viac zmôže, určite sa nám to podarí. Poberme sa teda k studni, stadiaľ zvyknú čerti najčastejšie, vychádzať z pekla von"

Farár aj Dorou vyšli na dvor a postavili sa k studni. Dora začala krúžiť rukami nad hladinou vody a potichu mumlala.

Temné moci, pekla moci.

volám vás dnes o polnoci,

do svojich pazúrov berte si Draka,

viem, že už Lucifer na neho čaká.

Toto zaklínadlo odriekal po nej aj farár a potom ho obaja ešte tri krát zopakovali.

"Poďme chytro preč, aby si ho čert čo najskôr mohol vziať do pekla. A tiež, netúžim sa stretnúť s tým pekelníkom," povedala Dora a spolu s farárom sa išli pomodliť do kostola, aby im Pánbožko odpustil veľký hriech.

Netrvalo dlho a zo studne vykukol čert. Vonku bola tma, ako v rohu.

Čert dostal od Lucifera príkaz, že pána Bačkovského hradu musí ihneď dopraviť do pekla. Lucifer si vypočul, ako Dora s farárom prekliali Draka. A keď sa takáto kliadba dostane až do pekla po toho nešťastníka je vyslaný vždy najmladší čert. Dnes v noci táto úloha pripadla Krampajgelovi, čiernemu, chlpatému belzebubovi so špicatými ušami, hrboľatými, rohmi, dlhým kravským chvostom a kopýtkom miesto jednej nohy. Všetko by bolo v poriadku, keby tento čert nebol taký hlúpy. Bol to pekelník tretej kategórie, čo poriadne nevychodil ani čertovskú školu. Jáj, keby len školu. Dokonca ani kurz pekelného správania neabsolvoval.

"No čo", pomyslel si Krampajgel, "to je nie tak ťažká úloha. Prídem do Bačkovského hradu, prehodím si Draka cez jedno plec, jeho poklady dám do batoha, ten si prehodím cez druhe plece a šup do studne. A som v pekle. Neviem, prečo z toho Lucifer robil takú vedu.

Čert tretej kategórie si ani len nepomyslel, že by túto jednoduchú úlohu nevedel splniť. Poriadne dlho mu trvalo, kým sa vymotal z dediny a našiel Bačkovský hrad. Blúdil ako čierne kura po dvore.

Noc už dosť pokročila, nuž Krampajgel sa musel poponáhľať. Len čo sa zemi rozvidnelo, on musí byť v pekle. Inak sa s prvými lúčmi slnka rozplynie, ako dym. Konečne prišiel pred hrad. Prehupol sa z hradieb na nádvorie a hľadal Drakovu komnatu. Pán hradu sa ani nenazdal a čert ho ovalil po hlave. .

"No, kým sa ty preberieš, budeš už dávno v pekle pod kotly prikladať. Lucifer má už pre teba robotu nachystanú," zašomral si popod čierne fúzy Krampajgel.

Prehodil si cez plece odkväcnutéto pána vybral sa k studni.

"Dúfam, že tam trafím, dnes je tma ako v rohu".

Čert mal veru riadny problém nájsť cestu späť. Až keď bol pri studni, spomenul si, že sa musi vrátiť po poklady. Zhodil milého Draka na zem ku studni a ozlomkrky bežal nazad.. V hlĺbokej noci však dobre nevidel a tak omylom naložil do vreca namiesto šperkov a zlata obyčajné skaly. Mordoval sa s ťažkým nákladom až ho zmohla únava a prenocoval pri studni. Ráno ho prebudil susedovie kohút. Slnko pomaly začalo nazerať nad obzor.

"Jáj bude zle" pomyslel si Krampajgel, naložil na jedno plece Draka, cez druhé si prehodil vrece plné skál a skočil do studne.

Kde si bol tak dlho?" čertil sa Lucifer.

"Jaj, keby ste len vedeli, aká ťažká práca to bola. Tu hľa ruky mám samy mozoľ," lamentoval hlúpy čert.

"Draka zhoď tam do kúta, nech sa poslednýkrát poriadne vydrichme, veď potom už bude lopotiť až do skonania sveta." zarehotal sa najvyšší pekelník.

"A teraz mi ukáž poklady. Hovorí sa že bačkovský pán bol najväčší boháč v celom okolí, odteraz ním budem ja.," mädlil si ruky Lucifer. Krampajgel položil pred neho vrece. Lucifer sa už nevedel dočkať, zliezol zo železného trónu, že sám otvorí poklady. Siahne dnu vytiahne prvú skalu.

"Toto je čo?" osopí sa na čerta.

"Prosím, to sú jeho poklady."

"Čooooo? Ty sa opovažuješ vysmievať sa mi? Len čo zotmie pôjdeš po tie poklady ! A beda ti, ak ich za ten čas nájde niekto iný."

Hneď, ako sa zotmelo hlúpy čert tretej kategórie vyletel zo studne a upaľoval na hrad. Tma bola zasa taká hustá, že ani na krok nebolo vidieť. A tak sa mu opäť podarilo naložiť do vreca iba skaly.

" Ty si ten najhlúpejší čert, akého peklo dosiaľ nosilo" zreval Lucifer, keď zbadal skaly vo vreci. "Hneď a zaraz sa prac na zem a bez tých pokladov sa nevracaj ! Jasné ? "

Lucifer bol od hnevu celý červený. Alebo to bol len odraz ohňa, do ktorého tak usilovne prikladal Drak? Ten, keď precitol v pekle, pochopil, že cesty späť viac niet a že už navždy bude prikladať do pekelného ohňa. A uvedomil si aj to, že je to trest za jeho ničomný život. Čertisko sa vrátilo na zem a zasa prinieslo iba sklaly. A Lucifer ho opäť poslal na zem. Tak to trvá až doteraz..

Krampajgel sa neustále vracia po Drakove poklady, no zatiaľ sa mu ich nepodarilo nájsť. Preto ešte aj dnes pri zrúcaninách Bačkovského hradu pobehuje čert, ktorý straší ľudí, čo tam po zotmení zablúdia.

Táto povesť má viacej verzií, O Drakovi na Bačkovskom hrade, sa písalo v rôznych časopisoch v novinách aj v zbierkach rôznych rozprávok. Aj keď sú príbehy trochu odlišné podstata je tá istá Bačkovský hradný pán bol krutý a nakoniec bol potrestaný "peklom". Prvú verziu tejto povesti som čítala v Bačkovskej kronike , kde ju opísal Bačkovsky učiteľ a kronikár Mati. V Bulletine k 700. výročiu vzniku mesta Sečoviec v r.1955 bola opísaná tiež povesť o Bačkovskom hrade a hradnom pánovi Drakovi.

Iná povesť hovorí, že keď čert niesol domnele poklady tak nad Vihorlatom zaspal a zrútil aj so skalami nad Vihorlatom a tak vzniklo jazero Vihorlat.

Spracovala: Bc. Kvetoslava Nemčíková