Príbeh o Onderkovej skale

Príbeh o Onderkovej skale

V dávnych časoch sa v blízkych Slanskych vrchoch nad dedinkou Bačkov, usalašili zbojníci. Nebolo to bez príčiny. Na dvoch vŕškoch v horách sa vypínali dva hrady v ktorých žili páni, ktorí zdierali tunajší ľud tak, že mnohí nemali čo dať deťom do úst, hoci na pánskom dreli od svitu do mrku. Mladí ľudia začali utekať do hôr a vytvorili zbojnícku družinu, aby sa pomstili pánom za ich neľudské správanie k chudobným poddaným . V zbojníckej družine vynikal zbojnícky kapitán, ktorý sa volal Onderko.

V blízkej dedinke pod horami v Bačkove žila krásna dievčina Anička. Bola nielen krásna, ale aj šikovná a pracovitá. Svoju robotu si všade dobre zastala. Bola to dcéra bačkovskeho krčmára. Anička pomáhala otcovi kde bolo treba. Pripravovala dobroty pre hostí a keď bolo treba ich aj obslúžila. Zbojník Onderko so svojou družinou sa často zastavil v bačkovskej krčme, aby sa tu posilnili a zabavili. Zbojník Onderko od prvej chvíle, ako zbadal Aničku sa do nej zaľúbil. Aj Aničke sa páčil urastený a rúči mládenec a páčil sa aj kŕčmárovi, Aničkinmu otcovi. Zbojník Onderko, keď bolo treba pomáhal so svojou družinou krčmárovi, ale pomáhal aj v Bačkove ľuďom, ktorí to potrebovali. Preto si ho obľúbili najmä úbohí poddaní, ktorých neraz zachránil od potupného trestu , keď pre chorobu nenastúpili na panské a hrozil im dereš, palicovanie. To sa nepáčilo zemepánovi neľútostnému hradnému pánovi, ktorý si zaumienil, že zbojníkov a ich vodcu Onderka dá zlapať a prísne ich potrestá. Zbojníci, boli, preto stále na úteku, prenasledovali ich pánski drábi, nielen z dvoch bačkovských hradov, ale na pomoc im prichádzali aj kráľovskí vojaci. Ale zbojníci sa nebáli a neraz im vystrojili také beťárstva, ktoré pánov ešte viac rozzúrili a ešte viac robili všetko preto, aby zbojníkov dostali a mohli by sa im za ich činy pomstiť.

Onderko preto vymyslel na drábov ďalšie huncústvo, ktoré ich malo poriadne popliesť. Svojho krásneho vranika si dal podkuť naopak. Takže keď išiel k svojej Aničke, stopy ukazovali, že ide od svojej milej. Dlho, veľmi dlho sa mu takto darilo klamať drábov aj nemilosrdných pánov. Až raz ho zradil kamarát, ktorý mu krásnu Aničku závidel. A tak drábi začali nahánačku a milého zbojníka Onderka, hlboko v horách obkľúčili. Onderko sa ocitol na skale a všade dookola boli drábi a vojsko. Zbojník Onderko zaviazal vraníkovi aj sebe oči šatkou a skočil do priepasti.

Zbojník Onderko zasa oklamal drábov a vojakov vtedajších hradných pánov, Tí sa už tešili, ako sa mu pomstia, ako ho budú mučiť. Skokom do priepasti im znovu unikol a to navždy. Odvtedy sa skala z ktorej skočil zbojník Onderko volá „Onderková skala. Onderková milá, Anička veľmi smútila za milým a do roka a do dňa od žiaľu zomrela. Bačkovski poddaní po smrti zbojníka Onderka, stratili svojho ochrancu. Netrvalo však dlho a na hrad prišli noví hradní páni, ktorí boli omnoho spravodlivejší a tak sa aj po smrti zbojníka Onderka začalo žiť poddaným pod Onderkovou skalou lepšie. Ale ešte dlho predlho spomínali ľudia v Bačkove na zbojníka, ktorý ľuďom pomáhal a uľahčoval im život, keď krutí hradní páni nemali s nimi zľutovanie.

Na mieste, kde skočil Onderko už stáročia v noci stále počuť kvílenie a plač, ktorý sa silno ozýva v tunajších skalách. Hovorí sa, že to Anička hľadá svojho milého. Táto povesť sa šírila ústne medzi ľudom pod Onderkovou skalou v obci Bačkov. Starší ľudia ju rozprávali pri priadkách a páraní peria.. Deti sa vtedy od strachu skrývali pod stolom. Tato povesť je o Onderkovi zbojníkovi, ktorý bol známy v širokom okolí bačkovských hradov. Na Onderkovú skalu, hoci tam nevedie turistický chodník, je krásna vychádzka a zo skaly prekrásny výhľad na široké okolie.

Autor: Bc. Kvetoslava Nemčíková