Povesť o Szalagovom dube

Povesť o Szalagovom dube

Obec Bačkov sa už v 14 storočí spomína, ako strážna obec, pôvodne patriaca Gregorovi Miczovi. V v r.1321, ako Veľký a Malý Bačkov, ktorý bol vtedy majetkom Karola Roberta. V r. 1688 bol starý hrad Bačkov zničený. V tej dobe bol postavený hradný kaštieľ v obci Bačkov, ktorý bol strediskom zemepánov horného zemplína. Obec Bačkov v tej dobe rozkvitala. Darilo sa poľnohospodárstvu aj pestovaniu vinnej révy na bačkovských kopcoch. Obec Bačkov preslávila rodina Bočkajovcov, ktorých prapredok bol Micbánovým synom Bol to šiesty zo siedmich bratov, ktorých chcela zahodiť ich vlastná matka pochádzajúca zo Solivaru. Hanbila sa, že porodila sedmorčatá. Kaštieľ budovali Bočkajovci a nachádza sa na západnom konci dediny. Bol postavený v starodávnej forme, medzi štyrmi vežami, len o jednom podlaží, ale dosť vysokom. Tento kaštieľ obnovil a ozdobil barón Fišer, prefekt košickej pokladnice, pán dediny. /Matej Bel Zemplínska stolica/.

Na bačkovskom zámku bol v tej dobe čulý ruch. Stretávali sa tu páni z celého horného Zemplína. Konali sa tu časté bály na ktorých manželky zemepánov ukazovali nádherné róby a predstavovali svoje vydajachtivé dcérušky. Taktiež vystavovali na obdiv svoje bohatstvo a lesk rodu. Konali sa tu hostiny o ktorých sa hovorilo ešte veľmi dlho a to nielen na hornom Zemplíne, ale po celej krajine. Bačkovskí páni vedeli, ako si majú uctiť svojích hostí. Boli bohatí a v blízkych lesoch bol dostatok zveriny, víno sa dopestovalo v bačkovských viniciach a ostatné museli dodať zemani, ale najmä poddaní žijúci v obci Bačkov. Pestovanie rôznych druhov zeleniny, obilia, ale aj ovocia v obci bolo na dobrej úrovni, tak poddaní zásobovali panstvo podľa želania. Až raz sa stalo, že zo zámku odišla kuchárka, ktorá už dlhé roky slúžila v zámockej kuchyni a jej vynikajúce dobroty si obľúbilo nielen bačkovské panstvo, ale aj častí hostia na zámku. Panstvo sa preto rozhodlo čo najskôr zadovážiť na zámok novú kuchárku, alebo kuchára, ktorý by mal skúsenosti s varením.

Dali na známosť po celej krajine, že hľadajú kuchára a že dobra odmena ho neminie. Prihlásili sa mnohí kuchári a kuchárky, ale panstvo si vybralo mladého kuchára, ktorý sa volal Szalaga. Szalaga precestoval veľa krajín, ovládal aj cudzie jazyky a vedel variť cudzokrajné špeciality. Bol to dobre urastený šuhaj, za ktorým sa obzrelo nejedno dievča. Szalaga začal variť v kaštieli v Bačkove a stal sa dvorným zámockým kuchárom. Pre jeho šikovnosť si ho zámocké panstvo veľmi obľúbilo: Chýr o jeho dobrotách, ktoré podával na všetkých hostinách v zámku sa rýchlo rozšíril po celej krajine. Na zámku žila krásna baronesa Hedviga, dcéra majiteľov zámku, ktorá často pribehla do kuchyne, aby jej kuchár niečo dobré pripravil. Z častých stretnutí vznikla veľká láska. O mladých zaľúbencoch nevedel nikto. Snažili sa to utajiť čo najviac. Sobáš medzi kuchárom a baronesou, nebol možný. Baronese rodičia už dávno vybrali primeraného ženicha. Nikto netušil, že Szalaga je veľmi bohatý a za ten čas čo pracoval v cudzích krajinách si zarobil pekný majetok. Keď sa o tejto láske dozvedeli rodičia baronesy, veľmi sa nahnevali a kuchár musel okamžite opustiť zámok. Nedali si nič vysvetliť. Kuchar Szalaga nebol hodný ich dcéry, ktorá bola baronesa. Szalaga veľmi miloval Hedvigu a to že ho zo zámku vyhnali ho veľmi zlomilo. Svoj poklad 60.000 zlatých dukátov zašil do byvolej kože a zakopal ho do Szemereho pivnice v kaštieli, kde predtým pracoval. Potom sa vrátil do Bačkova, že sa ešte rozlúči s Hedvigou a že jej rodičom vysvetli, že nie je žiadný chudák a že vlastní obrovský majetok. Zámocké panstvo nedovolilo stretnutie kuchára s Hedvigou, ani nedovolilo nešťastnému Szalagovi nič vysvetliť a potupne ho odohnali od bačkovskej zámockej brány.

Szalaga sa vybral pešo smerom do obce Dargov. Asi uprostred cesty rástol obrovsky dub s troma kmeňmi. Nešťastník už nevidel iné vychodisko a na tomto dube sa obesil. Nevedel, že jeho milá Hedviga čaká jeho dieťa . Hedviga veľmi žialila za svojim milým a dieťa, ktoré čakala sa narodilo mrtve. Panstvo ho tajne pochovalo v záhrade zámku. Hedviga sa nikdy nevydala. Dub na ktorom sa obesil nešťastný dvorný kuchár Szalaga, zničil vietor, ale ešte aj teraz ľudia, ktorí to miesto a príbeh poznajjú z rozprávania starších hovoria: " pri Szalagovom dube." Dnes je tam malý kríž.

Ľudia, hovoria, že tam straší. Často tam vidno tancujúce svetialka a sú tam časté dopravné nehody.

Spracovala: Bc. Kvetoslava Nemčíková