Forgáčovci

Život pod Slanskými vrchmi

Slanskí Forgáčovci sa vyčlenili zo sečianskych Forgáčovcov, keď sa delili majetky po Jozefovi V. (1756 - 1829). Jozefov syn Žigmund VII. (1786 - 1872) získal hrad a majetky v Slanci. Po ňom všetko zdedil jeho syn Koloman Forgáč (1824 - 1878), ktorý sa sem nasťahoval s manželko a ďeťmi.

Príslušníci slanskej vetvy Forgáčovcov vynikali v chove čistokrvných anglických plnokrvníkov, ktoré získavali popredné ceny na rôznych súťažiach. Mali aj konštruktérske a umelecké sklony, ktoré sa prejavili v hudbe a maliarstve. Boli známi aj charitatívnou činnosťou.

Koloman Forgáč

Koloman Forgáč sa narodil v Košiciach 21. augusta 1824. Vyrastal na panstvách svojho otca v sečianskom zámku i v slanskom kaštieli spolu so svojou staršou sestrou Máriou Irmou a dvoma synmi strýka Mikuláša XIII. Forgáča, ktorého manželstvo s barónkou Jozefínou Andrášiovou sa nevydarilo.

V detstve bol vzácnym Kolomanovým spoločníkom Ľudovít Haynald, ktorého otec bol vychovávateľom Forgáčových detí. Ľudovít Haynald trávil s Forgáčovými ďeťmi letné prázdniny, keď prichádzal domov z kňazského seminára v Ostrihome. Jeho otec aj on mali veľký vplyv na formovanie osobnosti mladého Kolomana svojimi hlbokými vedomosťami o prírode a láskou k histórii a vykopávkam. Ľudovít Haynald bol výraznou osobnosťou. Ako arcibiskup a kardinál sa stal jedným z najväčších mecénov vedy a umenia v Uhorsku.

Pod starostlivým vedením svojho vychovávateľa a ďalších skvelých súkromných učiteľov dosiahol Koloman vek dospelosti. Jeho veľkou vášňou bola príroda, kone, dostihy a poľovačky. Priestor na realizáciu jeho záľub poskytovali rozsiahle Slanské vrchy, ktoré boli vo vlastníctve Forgáčovcov už od začiatku 17. sotorčia.

Forgáčovské lesy sa opierali na východnej strane o pozemky Pongrácovcov, ktorí mali jedno zo svojich sídel v dedine Bačkov. Nebola teda náhoda, že sa mladý Koloman zoznámil s peknou barónkou Eleonórou Pongrácovou, dcérou baróna Jána Pongráca, kráľovského komorníka pochádzajúceho z Trstína, a barónsky Amálie Fischerovej.

Pongrácovci mali dve dcéry, Wilhelmina Mária Magdaléna Paulína sa narodila 24.7.1824 v Košiciach. Vydala sa za baróna Jozefa Schneidera a po jeho smrti uzavrela manželstvo s grófom Vincentom Sirmaim. Zomrela v Košiciach v roku 1899 vo veku 75 rokov.

Druhá dcéra Eleonóra Emília Mária sa narodila 16.5.1826 v Košiciach. Jej krstným otcom bol matkin mladší brat, 18-ročný Gustáv Fischer, a krstnou matkou vdova Rosina Neuhauserová.

Koloman Forgáč sa oženil s Eleonórou Pongrácovou 16.7.1844 v Bačkove neďaleko Sečoviec. Od otca dostal do vlastníctva majetky v Slanci. Patrila mu takmer všetka pôda tiahuca sa pozdĺž západnej strany Slanských vrchov. Po smrti strýka Františka Forgáča dostal do rúk polia a lesy v kamenickom chotári. Vlastnil väčšinu pozemkov v Nižnej Kamenici a celkom nový kaštieľ s prekrásnym zimným parkom. S Eleonórou vyženil kaštieľ s príslušenstvom v Bačkove a po smrti otcovho brata Mikuláša a jeho dvoch synov zdedil aj kaštieľ a panstvo v Mándoku.

(Viac sa môžete dočítať v knihe.)

Zdroj: JANIČKÁROVÁ, Jolana. 2014. Osudy slanských Forgáčovcov a Waldbottovcov. Košice: Rotaprint spol. s r. o., 2014. 167 s. ISBN 978-80-88900-71-9