Imrich Frivaldský

MUDr. Imrich Frivaldský [maď. Imre Frivaldszky (de Frivald), Frivaldszky von Frivald Emerich; * 6. február 1799, Bačkov – † 19. október 1870, Jobbágyi, Maďarsko] bol uhorský botanik, zoológ – entomológ, prírodovedec a lekár. Príslušník zemianskeho rodu Frivaldských: (pôvodom z Rajeckej Lesnej, okres Žilina). Preslávil sa ako svetoznámy prírodovedec, pokrokový bojovník a zástanca nových vedných smerov na území vtedajšej rakúsko–uhorskej monarchie.

Narodil sa v Bačkove (Bocsko) na Zemplíne v okrese Trebišov. Dve triedy gymnázia absolvoval v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), kde sa už ako gymnazista zúčastňoval na prírodovedeckých exkurziách v Slanských vrchoch. V spolupráci s ďalšími prírodovednými odborníkmi sa podieľal na vedeckom výskume flóry a fauny rodného kraja. Popisy prírodovedných exkurzií, bohaté zbierky botanických endemitov a neskôr dôsledný súpis živočíšstva kraja sa stali základnými dielami mladého a už vtedy veľmi talentovaného prírodovedca.

V štúdiách na strednej škole pokračoval v Jágri v Maďarsku a tu sa od roku 1814, pod vplyvom Pavla (Pála) Kitaibela a Jozefa (Jószefa) Sadlera venoval hlavne botanike na území Zemplínskych vrchov. V priebehu rokov 1814 – 1815 bol zapísaný vo filozofickom kurze na Kráľovskej akadémii v Košiciach. Otec chcel mať zo syna právnika, ale mladý Imre Frivaldský prejavoval záujem hlavne o prírodné vedy, a preto sa roku 1816 zapísal na lekársku fakultu Peštianskej univerzity. Viac ako štúdiu medicíny sa však venoval prírodným vedám, najskôr botanike a neskôr i zoológii.

Ako poslucháč lekárskej fakulty robil vo svojom voľnom čase výlety do okolia Pešti a neskôr i Budína. Cez prázdniny, už v prvom ročníku spravil okružnú cestu po území Slovenska. Počas prázdnin v roku 1819 robil výskumy na Maďarskom pohorí Matra a v nasledujúcom roku v Banáte. Bohaté zbery, ktoré počas týchto svojich ciest vykonal mu umožnili už ako mladému študentovi publikovať niekoľko štúdií a článkov v odborných časopisoch. V roku 1821 ukončil vysokoškolské štúdia a venuje sa hlavne zveľaďovaniu prírodovedného oddelenia národného múzea v Pešti. V roku 1822 ukončil štúdium medicíny. V nasledujúcom roku 1823 sa stal pomocným kustódom prírodopisných zbierok Maďarského národného múzea. Už ako kustód peštianskych prírodovedných zbierok v roku 1824 svojou obhajobou dizertácie o hadoch získal hodnosť doktora lekárskych vied. Riadnym kustódom múzea sa stal však až roku 1850. V marci roku 1824 sa Imrich Frivaldský zriekol svojej lekárskej praxe a venoval sa výlučne prírodným vedám. Prvé roky pracoval v oblasti botaniky. V uvedenom čase sa na území Uhorska hodne vedcov venovalo botanike, preto sa rozhodol venovať hlavne zoológii, najmä však entomológii. Po smrti entomológa Tobiáša Koya kúpil veľkú časť jeho knižnice a bohatú zbierku hmyzu, ktorá sa spoločne s Ochsenheimerovou (Ferdinand Ochsenheimer = Theobald Unklar (1767 – 1822) zbierkou motýľov, zakúpenou v roku 1823 (1824) stala základom entomologických zbierok múzea. Svoje početné entomologické zbery začal na území okolia Pešti a Budína, ale neskôr precestoval niekoľkokrát celé Uhorsko. Inicioval viaceré vedecké zberateľské entomologické expedície, pričom na mnohých z nich sa zúčastnil osobne. Zo všetkých expedícií priniesli účastníci veľké množstva rôznych druhov rastlín a živočíchov, obzvlášť hmyzu. V období keď sa už zo zdravotných príčin nemohol osobne zúčastňovať na náročných zahraničných cestách, zameral sa na výskum pozemných a sladkovodných mäkkýšov na území Slovenska a na štúdium neznámych živočíchov v uhorských jaskyniach.

Zo zdravotných dôvodov (očná choroba) roku 1851 opustil prácu v múzeu a už ako súkromník spracovával výsledky zo svojich expedícií vo Svábhegyi alebo Jobbágyi. Ako člen mnohých domácich a zahraničných vedeckých spoločností, stály dopisovateľ vedeckých ustanovizní v Londýne, Paríži, Florencii, Lipsku, Regensburgu, Altenburgu, Štetíne atď. bol známy vo vedeckom svete ako naslovovzatý odborník. Už jeho počiatočné výskumy našli ohlas v školských ročenkách v Sátoraljaújheli, Egeri, Košiciach, Pešti a upozornili vtedajší vedecký svet na mimoriadny talent. Imre Frivaldszky zanechal svetu cenné výskumy, obohatil prírodovedu o nové poznatky, v systematizácii flóry a fauny objavil nové veci. Svojou obrovskou húževnatosťou, systematickou prácou a vďaka obrovskému talentu sa prebojoval do kruhu svetoznámych prírodovedcov a sústavným štúdiom opísal mnohé poddruhy, druhy i čeľade flóry a fauny stredoeurópskej oblasti, z ktorých mnohé nesú jeho meno.

Počas svojho života opísal viacero druhov hmyzu, napr.: Melolontha albida Frivaldszky, 1835, Polyommatus eroides Frivaldszky, 1835, Phragmatobia placida Frivaldszky, 1835, Plebejides sephyrus Frivaldszky, 1835, Orthosia rorida Frivaldszky, 1835, Euprepia placida Frivaldszky, 1835 a iné. Na jeho počesť bolo viacero druhov hmyzu pomenované jeho menom, napr. motýľ Ahlbergia frivaldszkyi (Kindermann in Lederer, 1853), chrobák Pseudotrematodes frivaldszkyi Ménétriés, 1836 a pod.

MUDr. Imrich Frivaldský zomrel vo svojej kúrii v Jobbágyi v Novohrade.

Časť jeho zbierky hmyzu z územia Rakúsko – Uhorska, Turecka a Malej Ázie bola uložená v Národnom Budapeštianskom prírodovednom múzeu. Tu bola jej veľká časť, spoločne so zbierkou Ferdinanda Ochsenheimera (1767 – 1822) zničená počas povodní v roku 1838 a iróniou osudu ten zvyšok čo prežil povodne, bol skoro celý zničený počas protikomunistického povstania v Budapešti v roku 1956.